V niektorých krajinách ju nazývajú dánska doga (napr. vo Francúzsku "Grand Danois", v Anglicku "Great Dane"), èo je však celkom nesprávne, lebo už od roku 1879 bolí prvýkrát v Nemecku stanovené jej plemenné znaky a plemeno nemecká doga. Patrí medzi najväèšie psy vôbec. Je potomkom pôvodných dogovitých psov, ktoré sa už v staroveku chovali na vojenské i po¾ovné úèely. Boli to mohutné, �ažké, neohrozené a odvážne psy, vedomé si svojej sily. Z rozlièných typov týchto dogovitých psov vznikli v rôznych krajinách krížením poèetné èistokrvné plemená, ktoré sa exteriérom navzájom podobajú. Aj na vzniku nemeckej dogy sa zúèastnili iné, nepríbuzné plemená, najpravdepodobnejšie greyhound (anglický sivý chrt), ktorý ovplyvnil jej telesnú stavbu i farbu. Blízkym príbuzným nemeckej dogy je v Anglicku vychovaný mastif. Spolu s francúzskou "bordeauxskou dogou" je to naj�ažší pes vôbec, ktorý dosahuje hmotnos� až 90 kg. Dnešná nemecká doga je uš¾achtilý pes s ve¾mi výrazným zovòajškom, s jemne modelovanou hlavou, s pokojným, sabavedomým správaním, ale napriek tomu pozorným a ostražitým, k cudzím ¾uïom nedôverèivým až nebezpeèným. V rodine je doga spo¾ahlivým, verným spoloèníkom, osobitne oddaným de�om a všetkému slabšiemu. Povesti, že v starobe dogy hryzú nie sú pravdivé. Ak sa vyskytnú zlé jedince, nauèilo ich to iba zlé okolie zlým zaobchádzaním. Doga je výborný strážca i sprievodca, ale môže sa vycvièi� aj na služobné úèely. Jej väèšiemu uplatneniu na tieto úèely zabraòuje iba zvýšená možnos� poranenia figurantov a stíhaných osôb. U nás sa ich chov obmedzuje iba na pomerne malý okruh ctite¾ov týchto psov, ne¾utujúcich obete, ktoré sú spojené s držaním takýchto ve¾kých psov. Štandard. Celkový výzor a charakter: Celkový uš¾achtilý zjav a mohutná, ale pritom darmo nizká telesná stavba nemeckej dogy vyjadruje hrdos�', silu a eleganciu. Obdiv si získava najmä svojou výraznou hlavou, ani v najsilnejšom afekte neprezrádza nijakú nervozitu, na diváka pôsobí dojmom uš¾achtilej sochy. Preto nervózne a bojazlivé dogy sa môžu na výstave - bez zrete¾a na svoj ostatný výzor ocenili ako "chybné". V charaktere je nemecká doga prívetivá, láskyplná a prítulná k príslušníkom rodiny, najmä k de�om, k cudzím rodinám sa správa zdržanlivo a nedôverèivo. Výška. V kohútiku musia psy dosahova� najmenej 80 cm, suèky najmenej 72 cm. Je žiadúce, aby sa tieto rozmery podstatne prekraèovali. Hlava. Vzpriamená, úzka, nápadná, výrazná, jemne modelovaná (najmä partie pod oèami), so zdôrazneným sklonom èela. Pri poh¾ade z boku musí byt' èelo ostro odsadené od chrbta nosa. �elo a chrbát nosa majú spolu prebieha� rovnobežne. Pri poh¾ade spredu musí by� hlava úzka, chrbát nosa má by� èo najširší, svaly líc len mierne naznaèené a v nijakom prípade nesmú vystupova�. Nosová oblasti má byt' spredu èo najkolmejšie tupá s dobre vyznaèenými kútikmi; pysky majú byt' plné. Sánka nemá mat' ani predhryz ani podhryz. Predná èas� hlavy od hrotu nosa až po sklon èela má mat' pod¾a možnosti rovnakú dåžku ako zadná èas� hlavy od sklonu èela až po slabo vyznaèený tylový hrbo¾. Hlava sa má zda� zo všetkých strán hranatá, s pevnými líniami, ale pritom sa má svojimi rozmermi prispôsobova�' celkovému zjavu dogy. Chyby. Dozadu ubiehajúca alebo podstatne vystupujúca línia èela, dopredu sa zdvíhajúci, skláòajúci alebo zahnutý chrbát nosa, príliš malý alebo dokonca nijaký sklon èela, príliš úzky chrbát nosa, rozširujúci sa dozadu, pri poh¾ade z boku klinovitá zadná èas�' hlavy (klinovitá hlava) a príliš vystúpené lícne svalstvo. Konèitý, ale aj príliš vo¾ný òucháè, pysky previsnuté cez sánku, ktoré iba predstierajú hlbokú partiu òucháèa. Hlava má byt' radšej kratšia a nápadná, než dlhá, plytká a bez výrazu. Nos: Ve¾ký a pri pásikavých a jednofarebných dogách vždy s èiernym òucháèom, pri škvrnitých dogách aj s èierno škvrnitým alebo mäsovo zafarbeným (rozštiepený òucháè vyluèuje dogu z posudzovania). Chrup: Ve¾ký a silný, dobre priliehajúci; chrup je korektný, ak rezáky èe¾uste tesne presahujú rezáky sánky (nožnicový záhryz). Všetky odchýlky od nožnicového záhryzu sú chybou, a tak sa musia aj oceni�. Pri posudzovaní postavenia èe¾uste k sánke a naopak, sa zásadne vychádza z pohyblivej sánky. Chyby. Rezáky sánky preènievajú cez rezáky èe¾uste (predhryz) alebo ich nedosiahnu (podhryz), ïalej keï rezáky èe¾uste i sánky hryzú presne na seba ako kliešte (klieš�ový záhryz). Pri tomto postavení sa rezáky predèasne opotrebúvajú. Akáko¾vek odchýlka od nožnicového záhryzu je chybou. Pri sú�aží krásy sa musí doga s chybami chrupu oceòova� o jeden stupeò nižšie. Chybou je takisto psinkový chrup, ktorým sa rozumejú zubné kazy alebo rozrušenie zubov; zuby vyzerajú rozožrané a hnedé. Táto chyba však nie je dedièná. Psy s takýmto chrupom sa nesmú hodnotili známkou "výborné". Rovnako nežiadúci je aj zubný kameò. Oèi: Uzavreté, prostredne ve¾ké, gu¾até, èo najtmavšie, so živým múdrym výrazom, dobre vyvinuté oboèie. Chyby. Otvorené, jasné, pich¾avé, jantárové, svetlomodré až vodovomodré oèi ale bo každé oko inej farby; oèi posadené príliš ïaleko od seba; príliš hlboko visiace mihalnice s nápadne vystupujúcou žmurkou a ve¾mi èervenou spojovkou (o farbe oèí pozri aj odsek "Zafarbenie"). Ušnice: Vysoko nasadené, postavené nie príliš ïaleko od seba, dos� dlhé, zastrihnuté do hrotu, ale vždy v primeranom pomere k tvaru hlavy, rovnomerne napnuté, vzpriamene nesené. Ak pes nenesie obe ušnice pod¾a predpisu, treba jeho ocenenie primerane zníži�. Dogy so zvesenými a príliš krátko kupírovanými ušnicami sa nesmú ohodnotili známkou "výborné" (nekupírované dogy treba z ocenenia vylúèi�). Krk: Vysoko nasadený, dlhý, suchý, svalnatý a š¾achovitý, bez silne vyvinutých záhybov na hrdle alebo dokonca laloka; od hrudi k hlave sa mierne zužuje, pekne je vypnutý, s dobre utvoreným nasadením šije. Chyby. Krátky, tuèný krk, vo¾ná koža na hrdle alebo lalok. Lopatky: Lopatka musí by� dlhá a šikmá, v ramennom kåbe spojená s ramennou kos�ou v pravom uhle, aby sa dosiahol dlhý krk. Chyby. Strmá alebo vo¾ná lopatka. Hrudník: Pomerne široký, dobre klenutý, vpredu hlboký, siahajúci až k lak�om. Chyby. Úzky, plytký, plochý hrudník a príliš vystupujúca hrudná kos� (slepaèia hruï'). Trup: Najvyššie miesto silného chrbta tvorí kohútik. Chrbát sa v približne rovnakej línii smerom k zadku mierne zvažuje, je krátky a napnutý. V pomere dåžky k výške sa má stavba tela zda� èo najštvorcovejšia; pri suèkách sa povo¾uje o nieèo dlhší chrbát. Bedrá sú mierne klenuté a silné. Zadok je plný, mierne zbiehavý a nezrete¾ne prechádzajúci do chvosta. Brucho je dobre vtiahnuté dozadu a so spodnou stranou hrudníka vytvára krásnu krivku. Chyby. Preliaèený chrbát, vyklenutý (kaprí) chrbát; vyšší zadok než predok (prestavaný pes); vylúèi�' treba aj príliš dlhý chrbát, lebo pes má potácavý chod. Zrazený zadok a pri suèkách cecky, ktoré sa dostatoèné nevyvinuli. Hrudníkové konèatiny: Ramená majú by¾ silné a svalnaté, lake� nesmie vyboèova� ani vboèova�, ale musí leža� v tej istej rovine ako ramenný kåb. Pri poh¾ade spredu i zo strany prebiehajú silné predlaktia úplne rovno až k zápästiu. Pri poh¾ade spredu prebieha záprstie v tej istej rovnej línii až k labkám, pri poh¾ade zboku len o nieèo dopredu. Chyby. Vboèené alebo vyboèené lakte. Vboèené lakte sa zvyèajne vyskytujú pri úzkom alebo plytkom hrudníku. Ich následkom je úzke postavenie hrudníkových konèatín a súèasne vyboèenie ich dolnej èasti. Naopak, pri vyboèených lak�och sa labky a prsty stáèajú dovnútra. Podstatné prehnutie záprstia ukazuje na mäkkos� a spravidla je spojené s rovnými a roztiahnutými prstami. Rovnako je chybný odklon priamej línie hrudníkových konèatín od záprstia dovnútra alebo von (francúzsky postoj). Nesprávne je aj vytoèenie zápästného kåbu dopredu. Chyby zápästného kåbu vznikajú väèšinou následkom ochorenia kostí (rachitída). Panvové konèatiny: Stehno je široké, svalnaté, lýtko dlhé a silné. Správny postoj panvových konèatín vznikne vtedy, keï' zauhlenie stehna s panvou v bedrovom kåbe a s predkolením v kolennom kåbe a predkolenie s priehlavkom v pätovom kåbe nie je príliš tupé. Zozadu sa pätové kåby zdajú úplne rovné, ani vtoèené ani vyboèené. Chyby. Keï' sú kolená ve¾mi vyboèené, predkolenia stáèajú dovnútra pätové kåby a pes má tzv., kravský postoj, pri ktorom aj labky smerujú von. Pri opaènom postoji, t.j. keï sú pätové kåby od seba vzdialené, vzniká sudovitý postoj. Strmá panvová konèatina vznikne vtedy, ak sú oba uvedené uhly kåbov príliš tupé, alebo ak dokonca tvoria rovnú líniu. Nepekné je aj prílišné zauhlenie, ak sú kosti panvových konèatín v pomere k hrudníkovým konèatinám príliš dlhé. Labky: Okrúhle, ani vytoèené ani vtoèené, prsty krátke, vysoko klenuté a dobre uzavreté (maèacie Labky). Pazúry krátke, silné a èo najtmavšie. Chyby. Roztiahnuté prsty, prehnuté dlhé prsty (zajaèie labky), von alebo dovnútra stoèené prsty; okrem toho piaty prst na panvových konèatinách, oznaèovaný ako vlèí pazúr. Príliš dlhé pazúry. Chvost: Stredne dlhý, dosahujúci len k pätovým kåbom, vysoko a široko nasadený, ale štíhly a tenký, v pokoji visiaci rovno dolu, pri vzrušení alebo behu mierne (šab¾ovite) zahnutý, ale nie príliš nesený nad chrbtom. Chyby. Príliš hrubý, dlhý a hlboko nasadený chvost, príliš vysoko nesený nad chrbtom, skobovite alebo dokonca prstencovité nesený a stoèený do strán. Dogy s takýmito chybami sa nesmú oceni�' známkou "výborné". Narazený alebo kupírovaný chvost (skrátenie chvosta, aby sa dosiahla predpísaná dåžka) sa zakazuje; kefovitý chvost (ak je srsti na spodnej strane prtíš dlhá) nie je žiadúci. Holenie chvosta je zakázané. Chod Výdatný, mierne perujúci. Chyby. Krátky krok, viazaný, stiesnený alebo potácavý chod i mimochod. Osrstenie  Ve¾mi krátke a husté, hladko priliehajúce a lesklé. Chyby. Príliš dlhá, tvrdá, tupá srs�' (zo zlej výživy, pri napadnutí škrkavkami a nedostatoènej starostlivosti). Zafarbenie: a) Pásikové dogy: Základná farba od svetlo zlatožltej až po sýto zlatožltú, cez ktorú prechádzajú prieène pásy. Èím je základná farba intenzívnejšie žiarivá a pásikovanie silnejšie, tým je farba správnejšia. Nežiadúce sú malé biele odznaky na hrudi a prstoch, svetlé oèi a pazúry. Chyby. Striebristomodrá alebo plavá základná farba, vyblednuté pásikovanie, biela hviezda na èele, biely golier, biele labky alebo panèušky a biely konèek chvosta; takéto dogy sa neoceòujú. b) Žlté dogy: Svetlo zlatožltá až sýto zlatožltá farba; vyžaduje sa èierna maska i èierne pazúry. Zlatožltú farbu vždy treba uprednosni�: Chyby. Sívožltá, modrožltálplavá ~ špinavožltá farba sa musia oceni�' nižšie. O bielych odznakoch pltí to isté, èo sme uviedli pri pásikavej doge. c)Modré dogy: Èo najèistejšia oce¾ovomodrá farba bez akéhoko¾vek náznaku žlté. alebo èiernej. Pri modrých dogách sú prípustné svetlejšie oèi. Biele odznaky sa pripúš�ajú. Chyby. Žltá alebo èiernomodrá farba, svetlé, pich¾avé alebo sklené oèi. d)èierne dogy: Lakovoèierna, lesklá farba, tmavé oèi. Chyby. Žltoèierna, modroèierna alebo hnedoèierna farba, svetlé oèi. Biele odznak: sa pripúš�ajú. Pláš�ové dogy sa oceòujú medzi èiernym typom dogy. e) Èierno-biele škvrnité dogy: (harlekýn. Základnou farbou je èisto biela, pod¾a možnosti bez akéhoko¾vek odtieòa, s lakovoèiernymi škvrnami, nerovnomerne roztrhanými po celom tele (prípustné, ale nežiadúce sú malé sivé alebo hnedasté škvrny). Oèí majú by� tmavé; svetlé oèí alebo každé oko iné sú prípustné, ale nežiadúce. Òucháè je èierny, ale môže by� aj èierno škvrnitý alebo mäsovej farby. Dogy so základnou bielou farbou a ve¾kými èiernymi f¾akmi sa oceòujú medzi èiernym typom dogy. To isté sa vz�ahuje na pláš�ové dogy, ktorým sa èerò plášfovite rozkladá po celom tele, iba krk, nohy a konèek chvosta majú biele. Chyby: Modrosivo tieòovaný základ, ako aj vodovosvetlé, èervené alebo karpavé oèi. Z ocenenia sa vyluèujú: 1. Biele dogy bez akýchko¾vek èiernych odznakov (Albíny) a hluché dogy. 2. Tzv. porcelánové tigre, ktoré majú prevažne modré, sivé, žlté alebo aj pásikové škvrny. 3. Tzv. sivé tigre so sivou základnou farbou. Vyluèujúce chyby: Psy s nehmatate¾nými semenníkmi alebo iba s jedným semenníkom.